Ministerstvo predloží deficitný rozpočet, argumentuje výnimkou zo zákona. Opozícia hrozí žalobou na ÚS
Ministerstvo financií oficiálne predloží do parlamentu deficitný rozpočet. Argumentuje výnimkou zo zákona o dlhovej brzde. Opozícia upozorňuje, že koalícia pri tvorbe rozpočtu na rok 2027 minie viac ako tento rok. V prípade nedodržania ústavného zákona zvažuje aj žalobu.
Koalícia ešte v pondelok avizovala, že chce dohodu o rozpočte predstaviť už o niekoľko dní. Na stredajšie (23. 9.) rokovanie vlády ho však nepredložila.
„No pomaličky nejako sa to hýbe,“ povedal minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ.
„Ja si myslím, že rokovanie o rozpočte prebieha absolútne plynule,“ uviedol minister cestovného ruchu a športu SR Rudolf Huliak.
„Ste ako verejnosť zavádzaní, lebo žiadna dohoda o štátnom rozpočte v koaličnej rade finálna nie je,“ ozrejmil podpredseda NR SR a predseda strany Andrej Danko (SNS).
Na čom si je vláda ale istá je, že štátny rozpočet bude mať deficit. Dôvodom na to je podľa vládneho dokumentu výnimka zo zákona o dlhovej brzde.
„Keď si pozriete podrobné zistenia slovenského štatistického úradu, tak boli naplnené ďalšie celky, ktoré umožňujú predložiť štandardný rozpočet,“ tvrdí minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD).
Opozičná SaS to vníma inak. Podľa nej je predložiť na vládu vyrovnaný rozpočet povinnosť. „Ak si naozaj vládna koalícia myslí, že tu obíde ústavný zákon a že nepredložia do Národnej rady vyrovnaný rozpočet, tak hovoríme už dopredu, že to podáme na Ústavný súd,“ hovorí predseda strany SaS Branislav Gröhling.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje pred neplatnosťou
Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vysvetľuje, že cieľom zákona o rozpočtovej zodpovednosti nie je obmedziť výdavky štátu na sociálnu oblasť.
„Návrh vyrovnaného rozpočtu by mal signalizovať voličom, že na takéto verejné financie z dlhodobého hľadiska štát má,“ objasňuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Vláda argumentuje, že jej zákon umožňuje vytvoriť rozpočet s deficitom, ak neočakávané výdavky štátu prekonajú tri percentá HDP. Sem patria napríklad záväzky na obranu alebo výdavky kvôli živelným pohromám.
„Teraz prvýkrát štatistický úrad konštatoval, že prekročili tri percentá v januári, vo februári, ak si ja dobre pamätám,“ dodáva Kaliňák.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že v prípade ak ústavný súd neuzná argumenty vlády, môže rozpočet vyhlásiť za neplatný.
