SLOVENSKO POHROZILO ŽALOBOU NA EURÓPSKY SÚDNY Dvor PRE NOVÉ GENOMICKÉ TECHNIKY
V júni tohto roku schválil Európsky parlament novú legislatívu týkajúcu sa genomických techník, ktoré doteraz v Európskej únii neboli povolené. Slovensko však vyjadrilo obavy a naznačilo, že by mohlo podávať žalobu na Európsky súdny dvor, pokiaľ sa situácia nezlepší. Nové nariadenie predpokladá, že pestovatelia budú môcť používať nové postupy genetického inžinierstva, a to bez povinnosti označit takéto potraviny.
Reakcia slovenskej vlády na nový zákon zatiaľ zostáva mätúca. Ministerstvo pôdohospodárstva dosiaľ neodpovedalo na otázky ohľadom plánov podania žaloby. Richard Takáč, minister pôdohospodárstva za stranu Smer-SD, uviedol, že rozhodovanie o žalobe je v kompetencii vlády, čím sa snažil reagovať na tlak zo strany viac ako tristo mimovládnych organizácií upozorňujúcich na potenciálne riziká, ktoré nové techniky predstavujú.
POHĽAD NA NOVÉ GENOMICKÉ TECHNIKY
Podľa Maroša Kminiaka, predsedu Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend, hrozí, že spotrebitelia nebudú informovaní o geneticky modifikovaných produktoch. Poľnohospodári, ktorí sa zaoberajú takýmito plodinami, majú síce informácie na osive, avšak nie sú povinní ďalšie informácie zdieľať so spotrebiteľmi. To vedie k obavám, že zákazník nebude vedieť, že konzumuje geneticky manipulovaný produkt.
Na druhej strane poľnohospodárske komory, medzi ktorými je aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, vyjadrujú podporu novým technikám a tvrdia, že moderné šľachtenie môže výrazne prispieť k potravinovej bezpečnosti. Hovorkyňa Jana Holéciová uviedla, že slovenskí poľnohospodári čelili v posledných mesiacoch extrémnym podmienkam, ako sú časté obdobia sucha a vysoké teploty, a preto potrebujú odrody, ktoré budú odolnejšie.
KLIMATICKÁ KRÍZA A NOVÉ PRÍSTUPY
Miroslav Námestný zo Slovenskej šľachtiteľskej a semenárskej asociácie dodal, že nové techniky umožňujú vývoj plodín, ktoré sú lepšie prispôsobené vplyvom klimatickej krízy. Rozlišuje ich od klasických GMO techník, pričom zdôrazňuje, že nové prístupy sa zameriavajú na úpravy v rámci genetického vzorca bez vnášania cudzích génov.
Súčasne však existuje široká škála kritických názorov, najmä čo sa týka možných zdravotných rizík pre ľudí. Hoci niektorí vedci, vrátane odborníkov zo Slovenskej akadémie vied, poukazujú na to, že procesy predchádzajúce novelizácii legislatívy prešli mnohými rokmi výskumov, názorové rozdelenie v tejto otázke ostáva.
Už v júni slovenskí europoslanci jednomyseľne odmietli nariadenie EÚ, pričom ich postoj bol podporený aj agrorezortom.
