Online podvodníci sa nás snažia dostať pod tlak, nenaleťte im
Podvodníci sa už nevydávajú len za bankárov či policajtov. Dokážu vytvoriť celý príbeh, vyvolať dôveru a dostať človeka pod tlak tak, že im sám odovzdá svoje úspory. Odborníci v relácii STVR Peniaze upozornili, na čo si dávať pozor a ako v takýchto prípadoch postupovať.
Podvody sú v posledných mesiacoch čoraz sofistikovanejšie a prepracovanejšie. V poslednom čase sledujeme dva základné typy. Zvyčajne cez telefón sa nás snažia vystrašiť, že naše peniaze nie sú v bezpečí a máme ich presunúť na bezpečný účet.
„Okamžite, keď ma niekto tlačí do časovej tiesne, chce odo mňa osobné údaje, a ide o moje peniaze, v tom momente mi má už svietiť červená kontrolka,“ skonštatovala Júlia Čillíková, výkonná riaditeľka úseku dohľadu a ochrany finančného spotrebiteľa Národnej banky Slovenska (NBS).
V posledných mesiacoch sa s podvodnými telefonátmi akokeby roztrhlo vrece. Okrem výziev na zaslanie peňazí na bezpečný účet prichádzajú aj oveľa sofistifikovanejšie.
Príkladom môže byť starostka, ktorá previedla po niekoľkohodinovom nátlaku podvodníkom viac ako 110-tisíc eur. V Čechách zase zamestnanec hotela počas niekoľkých hodín previedol všetky svoje úspory. Systematicky ho k tomu naviedla skupina podvodníkov, ktorá sa mu predstavila ako Interpol. Uveril, že jeho identita bola ukradnutá a spolupracuje so skutočnými vyšetrovateľmi.
„V prvom rade, aby poškodení kontaktovali svoju banku, poskytli jej všetky informácie, čo sa stalo. V prípade, ak bola uskutočnená transakcia, požiadať banku, aby sa ju snažila zastaviť, respektíve podala reklamáciu,“ povedal riaditeľ odboru finančného vyšetrovania Národnej centrály osobitných druhov kriminality (NCODK) Tomáš Mikuláš.
„Ak boli použité aj platobné karty, tak požiadať banku, aby boli zablokované,“ dodal. Doplnil, že v prípade poskytnutia informácie o svojom internet bankingu, by mal byť blokovaný aj účet.
„Podvodníci dostávajú klientov do neštandardných situácií,“ skonštatoval riaditeľ oddelenia bezpečnosti Slovenskej sporiteľne Ján Adamovský. „Vyvíjajú na nich psychologický tlak, nútia ich robiť veci, ktoré v bežnom živote nerobia,“ dodal.
Často podľa jeho slov nejde o jednoduché hovory. „Často trvajú hodiny, niekedy sú spolu v kontakte až týždne. Snažia sa vyvolať pocit urgentnosti alebo dôvery, že oni sú tí, ktorí nám pomáhajú,“ spresnil.
Nezriedka sa podľa Adamovského stávajú aj prípady, keď človek v aplikácii alebo na webovej stránke vidí, že jeho peniaze akoby zarábajú. „Vidí tam grafy, ktoré stúpajú vyššie, má pocit, že pri investičných podvodoch naozaj zarobil obrovské množstvo peňazí, čo zvyšuje dôveru medzi podvodníkom a podvedeným,“ pokračoval.
„Ak mi niekto zavolá z banky, že mám niečo hlavne rýchlo spraviť, nekladieme žiadne otázky,“ upozornil Adamovský. „Telefón treba položiť a zavolať do banky na štandardné kontaktné čísla,“ pripomenul.
Čillíková potvrdila, že ľuďom často niekto volá a oznamuje, že peniaze je potrebné presunúť na bezpečný účet. „V princípe, pokiaľ vám niekto volá a tlačí na vás, že jediný bezpečný účet je ten, kde presuniete svoje peniaze, tak to bezpečný účet určite nie je,“ vyhlásila. Dodala, že podvodníci často ako nástroj používajú umelú inteligenciu.
Pripomenula, že pred niekoľkými rokmi či mesiacmi sa za základný znak podvodu označovala zlá slovenčina, zlá gramatika. „Toto umelá inteligencia dokáže riešiť, pretože deep fake sú dnes nerozoznateľné a môžete dostať telefonát alebo video s naozaj autentickým hlasom,“ upozornila. Zdôraznila, že pri telefonáte, keď niekto niečo žiada v súvislosti s našimi peniazmi, by sme mali zložiť.
„Banka odo mňa nikdy nebude požadovať moje prihlasovacie údaje do internetového bankovníctva, pin-kódy,“ potvrdil Adamovský. Dodal, že podvodníci najviac využívajú psychológiu. „Nátlak na ľudí, že majú konať rýchlo, musia konať pod stresom,“ uviedol. Vysvetlil, že keď konáme pod stresom, prestávame rozmýšľať racionálne.
