V KONFLIKTE MEDZI USA A IRÁNOM DOMINUJE VZÁJOMNÁ NEDÔVERA
V súčasnosti sa v konflikte medzi Spojenými štátmi a Iránom prehlbuje vzájomná nedôvera, pričom vyhlásenie o ukončení konfliktu z memoranda o porozumení sa čoraz viac javí ako iluzórne. Odborník na Blízky východ, Attila Kovács, v relácii Ranné správy 9. júla 2026 upozornil na skutočnosť, že Irán využíva Hormuzský prieliv ako mocný nástroj vo svojich geopolitických stratégiách.
Kovács zdôraznil, že USA sa už viackrát nezdráhali bez varovania zaútočiť na Irán počas rokovaní, čo posilnilo obavy a nedôveru oboch strán. Ako sám povedal: „Memorandum o porozumení je viac o neporozumení. Každá strana obviňuje tú druhú z porušenia dohodnutých podmienok, a tak sa nachádzame na slepej uličke.” Táto dynamika vytvára atmosféru, v ktorej sa akýkoľvek pokrok zdá byť nemožný.
Irán vystríha pred možnými útokmi
Kovács ďalej uviedol, že memorandum, ktoré malo za cieľ obnoviť porozumenie medzi svetovými mocnosťami, sa ukázalo ako nepodstatné. „Americký prezident sa nikdy neprejavil ako diplomat. Jeho prístup je, že hľadá mierový diktát, ktorý Irán nikdy neprijme,” konštatoval odborník. Louis Trumpova zahraničná politika je v súčasnosti vulgárne nečitelná, čo sa v najlepšom prejavuje na situácii na Blízkom východe.
Hormuzský prieliv ako ekonomická zbraň Iránu
V súvislosti s eskalujúcim konfliktom Kovács zdôraznil, že Hormuzský prieliv je pre Irán ekonomickou zbraňou, ktorú si krajina nielenže cení, ale aj ochraňuje. „Pre Irán je Hormuzský prieliv najvýznamnejšou zbraňou, ktorú nikdy nezoberú,” povedal. Irán sa usiluje o zachovanie svojej geopolitickej kontroly, pričom stále disponuje raketami a dronmi, ktoré zvyšujú jeho vojenskú schopnosť.
Regionálne obavy a zapojenie ďalších krajín
Podľa Kovácsa sa USA snaží zapojiť do konfliktu ďalšie krajiny Blízkeho východu, ako sú Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Tieto krajiny však zatiaľ neprejavili záujem o eskaláciu konfliktu, čo prináša riziká pre ich vlastnú stabilitu. „Obavy z americkej intervencie sú v regióne na vzostupe,” tvrdí Kovács. „Krajiny sa začínajú zamýšľať nad tým, aké výhody pre nich v skutočnosti znamená spojenectvo s USA.”
Eskalácia a politická perspektíva
Kovács sa zaoberal aj politickými dôsledkami eskalácie konfliktu, pričom poukázal na to, že pre izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho politických spojencov je eskalácia konfliktu doslova nevyhnutná pre ich politickú existenciu a víziu dominácie Izraela v regióne. „Izrael túži po vojenskej nadvláde a využitie konfliktu na posilnenie vlastnej pozície môže byť lákavou alternatívou pre jeho vládnu elitu,” dodal.
Stratégie a taktiky v oblasti Blízkeho východu sú zložitou sieťou vzájomných obvinení a diplomatických neúspechov, ktoré sťažujú budúcnosť mierových rokovaní. Dôsledná analýza situácie naznačuje, že kým sa nedôvera medzi USA a Iránom neprekoná, regionálne napätie bude i naďalej prehlbovať roztrhnuté vzťahy a vyostrovať konflikt medzi týmito dvoma mocnosťami.
