Rozdiely v mzdách v slovenských okresoch: Juh Slovenska zaostáva
V roku 2025 sa na Slovensku ukázali výrazné rozdiely vo výške mesiacných mzdy medzi jednotlivými okresmi. Súhrnná priemerná mzda dosiahla úroveň 1 864 eur, pričom priemerný mzda naprieč regionálnou štatistikou práce medziročne vzrástla o 115 eur, teda o 6,6 percenta. V niektorých okresoch bola však mzda pod úrovňou 1 300 eur, pričom najnižšia mzda bola zaznamenaná v okrese Veľký Krtíš, kde priemerná mzda dosiahla len 1 294 eur. Naopak, Bratislava I si udržuje pozíciu s najvyššou mzdou, ktorá sa blíži takmer k 2 500 eur, konkrétne 2 455 eur.
Podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky, medzi prvým a posledným okresom v rebríčku sa rozptyl mzdy presne prekročil hranicu tisíc eur. Najvyššie mzdy nad 2 000 eur sa vyskytli v šiestich okresoch z celkových 79, zatiaľ čo až 19 okresov malo mzdu nižšiu než 1 500 eur. Tieto výrazné mzdové rozdiely pretrvávajú aj naprieč rôznymi odvetviami ekonomiky.
Mzdové trendy naprieč Slovenskom
Väčšina z 79 okresov, konkrétne 65, vyplácala svojim zamestnancom v roku 2025 mzdu nižšiu než celoslovenský priemer 1 864 eur. Iba v 14 okresoch sa mzda dostala nad tento priemer, medzi ktorými dominujú okresy v blízkosti Bratislavy a vo väčších mestách ako Košice, Trnava, Púchov, Ružomberok a Žilina. Tieto oblasti sú prevažne zamestnávané poisteniami z odvetvia priemyslu a obchodu.
Okresy Bratislavy sú pre zamestnancov najvýhodnejšie, pričom mzdy nad 2 000 eur dosiahli len v piatich okrskoch Bratislavy a v okrese Košice II. Na opačnej strane spektra sú okresy ako Veľký Krtíš a Poltár, kde prenikajú mzdy hlboko pod hranicu 1 500 eur, pričom vo Veľkom Krtíši je mzda približne len polovica mzdy v Bratislave I.
Medziročný nárast a dynamika mzdového rastu
Z hľadiska dynamiky rasu miezd, v roku 2025 sme zaznamenali medziročný nárast v priemernej mzde vo väčšine okresov, s výnimkou jediného – okresu Košice III. Najvyššie dynamické nárasty, medzi 10 a 14 percentami, nastali v deviatich slovenských regiónoch, no najpomalšie rasty sa objavili v Bratislava III, Kysuckom Novom Meste a Poltári, pričom v týchto okresoch bol rast pod úrovňou 1 %.
Štatistický úrad uvádza, že mzdy a náhrady mzdy vyplatené zamestnancom dosiahli 36,7 miliardy eur, čo je o 7 % viac než v predchádzajúcom roku, a konkrétne o 2,4 miliardy eur. Z celkových miezd sa viac ako polovica, presne 51 %, pripisuje deviatim z 85 sledovaných odvetví slovenskej ekonomiky.
Hlavní platitelia miezd
Nezvyčajné rozloženie mzdových nákladov ukazuje, že verejná správa, obrana a sociálne zabezpečenie vynaložili najviac – 3,7 miliardy eur, ďalej vzdelávanie, ktoré zaplatilo 3,2 miliardy eur a zdravotníctvo s 2,8 miliardy eur. Z maloobchodu vyplatili viac než 2 miliardy eur. Ostatné sektory, ako veľkoobchod či výrobne zamerané na motorové vozidlá a služby ako počítačové programovanie, sa dostali na hranicu jednej miliardy eur.
Industria, rozdelená do 34 odborov, celkovo vyplatila mzdy a náhrady mzdy vo výške 9,3 miliardy eur, pričom zamestnanci vo verejnej správe a vzdelávaní si zachovali dominantné postavenie vo výdavkách na mzdy vo slovenskej ekonomike.
