Ťažili tu meď aj striebro, objavili aj unikátne minerály. Ľubietová odhaľuje svoje zaujímavosti banskej histórie
Mala rovnaké privilégiá ako slobodné kráľovské banské mestá. Leží medzi Poľanou a Veporskými vrchmi, takmer v srdci Slovenska. O tom, čomu sa venovali jej pravekí a stredovekí obyvatelia, svedčia početné haldové polia.
Septem civitates montanae superiores – to je latinský názov pre sedem horských banských miest. Do tohto prestížneho spolku, ktorý vznikol v 14. storočí, patrí aj obec Ľubietová. Mala rovnaké privilégiá ako slobodné kráľovské banské mestá Kremnica či Banská Bystrica.
„Nachádzame sa na ložisku Podlipa v bývalom kráľovskom meste Ľubietová, kde sa ťažili medené rudy chalkopyrit a tetraedrit. Bolo to hlavne v 15. a 16. storočí, keď tu prekvitala Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť, ktorá ťažila medené rudy na Španej Doline, Starých Horách, ale takisto aj v Ľubietovej sa ťažili pomerne veľké množstvá rudy,“ uviedol geológ a spoluautor náučného chodníka Stanislav Jeleň.
Unikátne minerály
Ďalšie zaujímavosti z banskej histórie sa dozviete na prechádzke po náučnom chodníku, ktorý vedie touto lokalitou. Zblízka si môžete pozrieť aj svetové unikáty – minerály, ktoré po prvýkrát objavili práve tu.
„Na tomto bloku kremeňa máme typické minerály z Ľubietovej. Prvotné minerály, ktoré doniesli meď, sú chalkopyrit a tetraedrit. Z nich rozkladom vznikli tieto druhotné minerály, ktoré sú pestrofarebné: libethenit, pseudomalachid, langit a euchroit,“ povedal Jeleň.
„Libethenit bol prvýkrát opísaný z tejto lokality profesorom Breithauptom v roku 1823. Je to minerál, ktorý bol pomenovaný podľa nemeckého názvu Kráľovského banského mesta Ľubietová, Libethen. Druhý minerál je z o čosi vzdialenejšej lokality zo Svätodušnej. Smaragdovo-zelené kryštáliky, ktoré sú v dutine, sa nazývajú euchroit. Je to arzeničná meď. No a tretí, novší, v 70. rokoch bol opísaný ako modré kryštáliky, obsahuje bizmut okrem medi a nazýva sa mrázekit. Čiže to sú tri nové minerály opísané pre svetovú vedu z lokality Ľubietová,“ ozrejmil Jeleň.
Náučný chodník
Náučný chodník vás zavedie aj k dodnes viditeľným vstupom do štôlní. K najzaujímavejším patrí banská chodba Jakob, na jej povrchu sa vytvára modrý langit – minerál patriaci medzi sírany medi. Z bezpečnostného hľadiska je štôlňa v súčasnosti neprístupná.
„Prichádzame k židovskej štôlni. Traduje sa, že sa tu počas vojny ukrývali Židia. Teraz je štôlňa voľne dostupná, takže sa sem dá prísť pozrieť. Nie je to také nebezpečné. Židovská štôlňa nie je až taká stará ako tie stredoveké. Boli už použité aj strojové metódy vŕtania. Je to tiež len krátka, do 100 metrov štôlňa. Chodievame tu s verejnosťou, aby ste mohli vidieť, ako baníci kedysi razili štôlne a vyhľadávali medenú rudu. Na konci štôlne sa snažili ešte urobiť nejaký dovrchný komín,“ opísal Jeleň.
Náučný banský chodník pokračuje krásnymi prírodnými scenériami až na významné archeologické nálezisko, vrch Vysoká, s nadmorskou výškou 995 metrov.
„Je to výšinné hradisko z doby bronzovej a železnej. Kedysi tu žili naši predkovia a spracovávali medenú rudu, ktorá sa vyskytovala pod nami na lokalite Podlipa, v zelenej vode, kde sú staré banské diela. Odtiaľ sem dovážali rudu a tu ju spracovávali na medené zliatky. Potom z toho vyrábali rôzne výrobky, nožíky, oštepy, bežné prostriedky na každý deň. Je tu nad nami ešte prírodná vyhliadka, kde máte 360-stupňový výhľad na celé naše okolie od Kremnických vrchov až po Nízke Tatry. Je to aj nádherná prírodná lokalita,“ povedala predsedníčka OZ Libetha Dagmar Zajacová.
V 16. až 17. storočí mala Vysoká nemecký názov Hohenstein. Na jej vrchole bola tzv. vartovka, jedna zo signálnych strážnych veží, ktoré vznikli v období tureckých nájazdov, podobne ako na kopcoch v okolí ďalších slobodných kráľovských banských miest.
