Z obrazov priamo do reality. Umelecký maskér a kostýmová výtvarníčka vdýchli nový život historickým účesom a odevom
Historické obrazy sa pre umeleckého maskéra a kostýmovú výtvarníčku stali tvorivou inšpiráciou. Účesom a odevom zachyteným na starých plátnach vdychujú nový život a tretí rozmer. Dvojica tvorcov približuje krásu aj výstrednosti historickej módy.
Dobrý umelecký maskér detailne pozná históriu účesov a líčenia. Ovládať musí aj vlásenkárstvo, teda výrobu a úpravu parochní. Tomáš Granec tieto skúsenosti získaval aj v seriálových a filmových produkciách. Dobové účesy dnes vytvára najmä vo voľnom čase.
„Po rokoch mi zachýbala história účesov, tak som sa k tomu vrátil, začal som tvoriť a česať. Parochňa, keď sa ku mne dostane, sú to len rozpustené dlhé vlasy a ja technikami a postupmi, ktoré sú na to určené, docielim ten konkrétny historický účes,“ opísal umelecký maskér Tomáš Granec.
Ľudia si vlasy upravovali už odpradávna, najskôr z praktických dôvodov, neskôr sa účesy stali symbolom moci, bohatstva a spoločenského postavenia. Nosili sa parochne z ľudských vlasov i rastlinných a živočíšnych vlákien. Na zvýraznenie či zmenu farby sa používali nielen zmesi rôznych bylín, ale aj toxické olovo a meď.
„Na tvorbu takéhoto účesu používam normálny styling, ako pri bežnom kaderníctve. To znamená, že musí byť dobrý lak, dobrý púder, dobrý lesk a samozrejme pracovné pomôcky. Kopec sponiek, vláseniek, ozdôb, výplne a tak ďalej,“ povedal Tomáš Granec.
Každé historické obdobie prinieslo vlastnú módu i charakteristické účesy. Kadernícke trendy určovali panovníčky a šľachtičné. Vytvorenie vernej podoby historického účesu Tomášovi trvá dve až tri hodiny a niekedy aj niekoľko dní.
„Tento účes pochádza z obdobia renesancie a typickými prvkami renesančných účesov bolo hlavne to, že ženy nosili dlhé prostoreké vlasy, ale už tie vyššie postavené panovníčky si ich veľmi zdobili a typickými prvkami bola ozdobná sieťka, pod ktorú si vlasy schovávali. Veľa takých zapletených copov a vrkočov a veľmi radi si vlasy zdobili korálkami alebo perlami,“ vysvetlil umelecký maskér.
„Tento model máme konkrétne z obdobia rokoka. To sa vyznačovalo veľmi bizarnými veľkými tvarmi, veľkou zdobenosťou, perlami, čipkami, kvetmi atď. Takže boli to účesy, ktoré boli postavené na drôtených konštrukciách, ktoré sa vlastne využívali už v tých dobách,“ opísal Granec.
„Tretí účes máme z obdobia Biedermeieru, pochádzal z Viedne a Nemecka, začiatok 19. storočia. A typickými prvkami boli vlasy vyčesané hore na temene. Na bokoch nad ušami boli veľmi nalokňované, boli použité taktiež rôzne vrkočové diely a hore sa vyčesávali vysoké mašle, používalo sa perie, alebo kvety, alebo čipky,“ vysvetlil.
Tomáš svoju kreativitu spojil s kostýmovou výtvarníčkou Lilianou Singhofferovou. Spoločne vytvorili kolekciu historických modelov, ktoré už viackrát aj vystavovali.
„Kostýmy tvoríme na základe historických obrazov, väčšinou kresieb. Obraz alebo návrh je nakreslený z jednej strany. Nikdy ho nemáte kolom do kola, takže vždy si to musíte domyslieť, že asi ako to vyzeralo vzadu,“ objasnila kostýmová výtvarníčka Liliana Singhofferová.
„Väčšinou sa vždy inšpirujeme tým obdobím, aby tam boli charakteristické črty toho obdobia. Snažíme sa dodržať historické strihy a postupy, ale musíme to prispôsobovať dnešnej dobe a dnešnej postave človeka,“ povedala kostýmová výtvarníčka.
„Ľudia boli omnoho nižší, mali vyššie ruky, boli štíhlejší a mali pevnejšie nohy napríklad. Tí, čo mali takéto krásne ozdobné kostýmy, tak mali vždy svoju komornú, ktorá ich do toho obliekala, prípadne aj zašívala,“ doplnila.
„Zhotovenie takéhoto kostýmu trvá niekedy aj niekoľko mesiacov. Záleží, akú máme dostupnosť literatúry, nájdenia tých strihov, vyberania materiálov a potom samotného šitia a aj zdobenia,“ vysvetlila Singhofferová.
Jedným z najbizarnejších prvkov mužskej módy, ktorého popularizátorom bol anglický kráľ Henrich VIII., bol zdobený rázporok.
„Mládenci to mávali väčšinou ešte pošité roľničkami. Takže keď sa prechádzali po ulici, veľmi zbudzovali rozruch a každá dáma sa za nimi obhliadla. No ale to sa nepáčilo napríklad hodnostárom pri omši, lebo samozrejme, ak sa hýbali, tak stále zvonili,“ priblížila Singhofferová.
Keď sa Mária Terézia stala uhorskou kráľovnou, mala len 24 rokov. Originál jej korunovačných šiat spred vyše 280 rokov sa nezachoval.
„Ten kostým bol vyrobený veľmi narýchlo, pretože ona nečakala, že sa stane cisárovnou alebo kráľovnou uhorskou, pretože jej otec náhle umrel, má znaky toho uhorského odevu. Preto má aj zástierku, preto má aj také iné rukávy. Perly, riečne perly, jantárové perly, hematity a tak rôzne pospájané. Pri tomto kostýme použili všetko, čo mali,“ dodala kostýmová výtvarníčka.
Na začiatku je starý obraz alebo kresba, na konci postava, ktorá z nich akoby práve vystúpila. Tomáš a Liliana dokážu premeniť historickú predlohu na skutočný účes a kostým. Vďaka ich práci tak dávna minulosť ožíva.
