Tragické udalosti na školách v Petržalke a Staškove otvárajú otázku bezpečia v školách
Nedávna smrť deviatačky z petržalskej základnej školy a utorkový (29. 9.) útok žiaka v Staškove opäť otvorili otázku bezpečia v školách. Okolnosti oboch prípadov vyšetruje polícia. O prevencii, spolupráci s rodičmi a zmenách v prístupe k deťom hovorili riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB Ján Machaj a školská psychologička a konzultantka programu Školy za duševné zdravie Kornélia Ďuríková, ktorá sa venuje duševnému zdraviu detí aj učiteľov a zdravému prostrediu školy.
Ako komunikovať s deťmi o tragických udalostiach
Po udalostiach, ktoré sa udiali na Slovensku v posledných dňoch, môžu deti aj pedagógovia prichádzať do školy so strachom a obavami. Školská psychologička Kornélia Ďuríková uviedla, že túto tému je zbytočné otvárať, pokiaľ s ňou nezačnú deti samy. Je dôležité zistiť, čo všetko deti vedia, ale neodporúča zachádzať príliš do detailov.
Komunikácia by sa podľa Ďuríkovej mala držať vo faktickej rovine. Ľudia by si mali uvedomiť, že takáto tragédia nezasiahne len deti, ale aj dospelých. „Niekedy máme my sami veľmi silné emócie, takže je dôležité, aby sme predtým, než sa budeme s deťmi o tom rozprávať, aby sme spracovali svoje vlastné emócie,“ uviedla Ďuríková. Dodala, že deti sú v bezpečnom prostredí a dospelí by mali robiť všetko preto, aby v ňom aj naďalej ostali.
Môže sa stať, že rodič bude v strese a nebude o tom vedieť s dieťaťom hovoriť. V takomto prípade je podľa psychologičky zodpovednosťou a úlohou rodiča aj učiteľa, aby dieťaťu vysvetlili reálne ohrozenia. „Dôležité je mať sám seba pod kontrolou, svoje vlastné emócie, pretože jedine pokojný dospelý vie upokojiť rozrušené dieťa,“ dodala psychologička.
Školy majú čoraz častejšie záujem o vzdelávacie kurzy
Školy majú podľa riaditeľa neziskovej organizácie EDULAB Jána Machaja čoraz častejšie záujem o vzdelávacie kurzy na témy ako je prevencia proti radikalizácii, sexuálneho násilia alebo prevencia šikanovania.
Machaj tvrdí, že by to nemalo byť aktuálnou témou iba v čase tragických udalostí. Treba si podľa neho uvedomiť, že psychologické bezpečie a bezpečie na školách nie sú len „nejakým checklistom, ktorý si odfajknem, že toto som splnil, mám školenia a všetko je vyriešené,“ povedal. Ide podľa neho o dlhodobý proces.
Udalosti posledných rokov podľa Machaja ukazujú, že takýto typ vzdelávania je čoraz potrebnejší. „Učiteľ už nie je len pedagóg, ktorý odovzdáva vedomosti a zručnosti, ale jeho kompetencie sú omnoho širšie aj v téme bezpečného pôsobenia na škole,“ dodal.
Šikana sa presúva aj do online priestoru
Šikana sa nevytvára iba v prostredí škôl, presúva sa aj do online priestoru, kde je oveľa ťažšie ju identifikovať. V minulosti tvorili svet dieťaťa rodičia, rovesníci a škola. Dnes už do toho prichádza aj množina sociálnych sietí, ktorá je takmer úplne nekontrolovateľná.
Častokrát nevieme o tichej radikalizácii, ktorú možno žiaci zažívajú. Preto je potrebné byť pozorný. „Všímať si aj malé detaily, aby sme vedeli zasiahnuť včas,“ uviedol Machaj.
Pohodomer ako nástroj na mapovanie psychickej pohody
Ďuríková vysvetlila, že Pohodomer je screeningový nástroj pre základné a stredné školy. Poskytujú sa cez neho údaje pre školu o tom, ako sa deti cítia a akú majú psychickú pohodu. Tieto údaje školám pomáhajú identifikovať rôzne problémy či protektívne a rizikové faktory.
Vďaka Pohodomeru môžu školy pripraviť preventívne programy alebo intervenciu. Podľa Ďuríkovej je to komplexný nástroj, ktorý mapuje psychickú pohodu detí a dospievajúcich v školách. Dodala, že v súčasnosti je to asi jediný nástroj, ktorý sa zaoberá témou duševného zdravia a psychickej pohody učiteľov.
