NBS zlepšila výhľad rastu slovenskej ekonomiky. Predpokladá tiež nižšiu infláciu
Národná banka Slovenska (NBS) zlepšila výhľad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku na 0,8 percenta a zároveň predpokladá nižšiu infláciu na úrovni 3,6 percenta.
V júni očakávala hospodársky rast 0,5 percenta a infláciu štyri percentá. Vyplýva to z aktuálnej jesennej predikcie, ktorú v utorok na tlačovej konferencii prezentovali guvernér NBS Peter Kažimír a hlavný ekonóm centrálnej banky Michal Horváth.
NBS prichádza podľa Kažimíra v najnovšej prognóze s dvomi dobrými správami. „Prvou je to, že zlepšujeme odhad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku. Tou druhou dobrou správou je, že nezhoršujeme náš výhľad rastu na ďalšie dva roky,“ zdôraznil.
Ekonomika má tak v budúcom roku rásť o 1,9 percenta a v roku 2028 o 2,7 percenta, čo je takmer rovnaká hodnota, ako banka očakávala v júni.
„Slovenská ekonomika sa teda vyvíja o niečo lepšie, než sme očakávali v lete, ostáva však naďalej zraniteľná a citlivá na dianie aj vo svete, aj doma. Domácnosti naďalej míňajú, firmy viac investujú a priaznivejšie sa vyvíja aj zahraničný dopyt po slovenských výrobkoch, to znamená, lepšie sa vyvíja aj náš export. Treba spomenúť aj spotrebu vlády, ktorá sa vyvíja lepšie, ako sme predpokladali,“ zhodnotil Kažimír.
Odolný trh práce
Povzbudivý vývoj je podľa neho aj na slovenskom trhu práce, ktorý je stále veľmi odolný, zamestnanosť sa stabilizovala a mzdy rastú oproti predpokladom rýchlejšie. Pre domácnosti je dôležité aj to, že nižšia inflácia podporuje kúpyschopnosť obyvateľov.
V tomto roku sa ceny oproti predchádzajúcim predpokladom vyvíjajú priaznivejšie, a to hlavne kvôli vývoju cien potravín. Výhľad na ďalšie roky je však už podľa Kažimíra zložitejší. Centrálna banka zvýšila prognózu inflácie v budúcom roku na 3,1 percenta a v roku 2028 na 3,8 percenta.
„Mnohé bude závisieť od vývoja cien energií, to je kľúčový faktor, ale aj od cien potravín, ktoré posledné mesiace celú Európu prekvapujú pohybom nadol. Do toho budú hrať svoju úlohu klimatické zmeny, ale aj veľmi búrlivá geopolitická situácia,“ vysvetlil guvernér. Upozornil, že vyššie ceny energií sa postupne prenášajú do celej ekonomiky, preto je potrebné zostať obozretný. Druhým dôvodom je vysoká neistota vo svetovej ekonomike.
Riziká pre ďalší vývoj preto NBS vidí pri ekonomickom raste smerom nadol a pri inflácii smerom nahor. „Hlavný odkaz našej jesennej predikcie je preto jednoduchý – ekonomika je odolnejšia, než sme očakávali, riziká však nezmizli, sú tu stále s nami. O to dôležitejšie bude podporovať konkurencieschopnosť, produktivitu a investície,“ dodal Kažimír.
Prevyšuje očakávania
Horváth poukázal na to, že investičná aktivita verejného sektora prevyšuje očakávania NBS. Minulý rok bol investične silný vďaka peniazom z plánu obnovy, čo pokračuje aj v tomto roku. Pridáva sa k tomu aj volebný rok v samosprávach, kedy sa viac stavia a opravuje.
„Vláda pomerne prekvapivo veľa míňa aj na mzdy, tovary a služby. Takže spotreba vlády opakovane predbieha naše očakávania. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo ten rast je napokon trochu silnejší,“ priblížil ekonóm.
Tento vývoj podľa neho síce pomáha ekonomike, na druhej strane je to však jeden z hlavných dôvodov, prečo deficity verejných financií na Slovensku výraznejšie neklesajú. NBS aktuálne očakáva deficit v tomto roku na úrovni 4,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), budúci rok jeho zvýšenie na 4,7 percenta a v roku 2028 zlepšenie na 4,1 percenta HDP.
„Aj keď to očistíme o rôzne dočasné pomoci, či už energopomoc, Ukrajinu, alebo aj cyklické vplyvy, ten dlhodobý deficit je stále niekde na úrovni šesť miliárd eur. A s týmto sa budeme do budúcna musieť nejako vysporiadať. Trajektória dlhu vôbec nevyzerá dobre,“ varoval Horváth. Do roku 2028 očakáva centrálna banka nárast verejného dlhu na 64,3 percenta HDP, čo je mierne lepšie ako v júnovej prognóze.
