Uhynuté kurčatá, zápach aj ohrozovanie zdravia susedov. Reportéri navštívili problémovú farmu, ktorá poberá štátne dotácie
Obyvatelia obce Úbrež v okrese Sobrance žijú už osem rokov v neznesiteľnom smrade pre miestnu slepačiu farmu. Michalovský podnikateľ tu ročne odchováva viac ako pol milióna brojlerov. Problémy farmy opakovane riešili úrady a padli aj pokuty, napriek tomu chov pokračuje. Priamo za halami reportéri okrem zápachu našli aj uhynuté kurčatá.
Obrovský chov hydiny vyrástol len päťdesiat metrov od rodinných domov. Pôvodne tichá farma zmenila majiteľa a s ním aj technológiu chovu. Podľa miestnej aktivistky predtým fungoval klietkový chov na vodnej báze, pri ktorom trus padal do vody a smrad nebol. Až nový majiteľ začal prerábať haly na výkrm brojlerov na slame.
„Prevádzkovateľ nemal vydané žiadne povolenia v oblasti životného prostredia, vybudoval ďalšiu halu, tam nemal vydané žiadne stavebné povolenie,“ uviedla členka združenia Priatelia Zeme – SPZ Monika Medovičová.
Zmena chovu priniesla miestnym život v zápachu a obavy o zdravie. Zúfalí dedinčania spísali tri petície. „Nemôžete žiť vo vlastnom dome, ani otvoriť okno a ešte keď sú také horúčavy, nemôžete vyjsť vonku, lebo je vám zle,“ opísala miestna aktivistka.
Podľa Moniky Medovičovej z farmy vychádzajú vysoké emisie čpavku, ktorý spôsobuje iritáciu spojoviek, dýchacie ťažkosti a môže vyvolať aj pľúcne choroby. Podľa legislatívnych odporúčaní by farma v takom veľkom rozsahu mala byť vzdialená najmenej 700 metrov.
Pri navýšení počtu nad sto tisíc kusov brojlerov by prevádzkovateľ potreboval integrované povolenie, ktoré podľa riaditeľa Inšpektorátu životného prostredia Košice Juraja Čorbu nemá. „Máme vedomosti, že je to nad 40-tisíc kusov a mali mať integrované povolenie, ktoré nemajú,“ priblížil.
Najväčším problémom sú podľa úradov praktiky pri nakladaní s hnojom, močovkou a kadávermi. Informácie z viacerých zdrojov naznačujú, že nie všetky mŕtve brojlery končili v kafilérii. Slovenská inšpekcia životného prostredia uviedla, že zneškodňovanie kadáverov podlieha osobitným požiadavkám z hľadiska prevencie nákazy.
Šéf farmy mimo záznamu povedal, že za vyšší úhyn mohli júlové horúčavy a kafilérna stanica nestíhala. Veterinárna asanačná spoločnosť uviedla, že so spoločnosťou Chicken Meals, s.r.o. nemá uzatvorenú zmluvu od mája 2023. Šéf farmy tvrdil, že uhynutú hydinu vyvážajú na spracovanie do Poľska, kam presne, odmietol povedať.
Do apríla tohto roka mohla firma na základe štátnej výnimky skrmovať uhynuté kurčatá strážnymi psami priamo na farme. Riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Michalovce Marcela Marcinová uviedla, že psy nedokážu zjesť takmer dve tony ročne.
Pri kontrole inšpektori nenašli hromadu rozkladajúcich sa kurčiat, len hnoj. Farma v Úbreži dostala zákaz naskladňovania nových kurčiat do odvolania. Kontroly viedli aj k pozastaveniu činnosti farmy v Topoľanoch, v prevádzke tak zostáva objekt v Žabanoch. Podľa riaditeľa IŽP Košice sú problémové všetky tri farmy.
Spoločnosť prevádzkuje farmy v Úbreži, Topoľanoch a Žabanoch. Úrady ich opakovane kontrolovali a za porušenie zákonov udelili pokuty v desiatkach tisíc eur.
Strážnik tvrdil, že uhynuté kurčatá sa ukladali do mraziacich boxov a odvážala ich kafiléria. Inšpektori však miesto prezreli a podľa Juraja Čorbu nič nenasvedčovalo tomu, že by boxy boli v posledných rokoch používané.
Zástupca spoločnosti reagoval písomne. Gabriel Šoltés uviedol, že uhynuté kurčatá zobrali miestni Rómovia a preto tak rýchlo zmizli.
Štátna veterinárna a potravinová správa uviedla, že pri kontrolách boli zistené porušenia, za ktoré boli nariadené opatrenia na odstránenie nedostatkov, prípadne bolo vedené správne konanie o uložení pokuty. Inšpektorka IŽP Košice Alexandra Šipošová skonštatovala negatívny vplyv na všetky zložky životného prostredia aj na ľudské zdravie.
Environmentálny fond eviduje voči spoločnosti štyri pohľadávky v celkovej sume 79 050 eur. V troch prípadoch prebieha exekučné konanie, v jednom bola zaslaná posledná výzva na mimosúdne vyrovnanie.
Kým jedny štátne úrady firme ukladali a vymáhali pokuty, iné jej poskytovali dotácie. V rokoch 2022 až 2024 získala zadlžená firma štátnu podporu 316-tisíc eur a ďalšie milióny prostredníctvom priamych platieb. Podľa hovorkyne Pôdohospodárskej platobnej agentúry Veroniky Bauch bolo v rámci priamych podpôr zameraných na dobré životné podmienky zvierat žiadateľovi od roku 2019 vyplatených 2,9 milióna eur.
Advokát Milan Ficek uviedol, že takéto nastavenie pripomína bankomat bez PIN kódu. Podľa miestnej aktivistky by na prípravky proti šíreniu smradu farma potrebovala 30-tisíc eur ročne, za osem rokov tak ušetrila 240-tisíc eur a zaplatila len jednu pokutu tridsaťtisíc.
Ministerstvo pôdohospodárstva v písomnom stanovisku uviedlo, že pravidlá poskytovania priamych podpôr sú nastavené v súlade s pravidlami Európskej únie. Podľa Moniky Medovičovej ide o systémový nedostatok v oblasti štátnej správy.
