Slováci zostávajú dlhšie žiť s rodičmi, Česi zase odsúvajú založenie rodiny na neskôr
Viaceré prieskumy ukazujú, že mladí Slováci zostávajú v rodičovských domácnostiach výrazne dlhšie než ich českí rovesníci. Kým na Slovensku presahuje priemerný vek odchodu od rodičov 30 rokov, v Česku je to približne 25,8 roka. Vyplýva to z údajov agentúry STEM/MARK, ktorá vychádzala z dostupných dát o bývaní a rodičovstve.
V roku 2023 žilo podľa agentúry s rodičmi približne 57 percent Slovákov vo veku 25 až 34 rokov, zatiaľ čo v Česku to bolo len 22 percent. Európske dáta tak dlhodobo zaraďujú Slovensko medzi krajiny, kde sa mladí osamostatňujú najneskôr.
Jedným z vysvetlení je štruktúra slovenského trhu s bývaním. Slovensko patrí k európskym krajinám s najvyšším podielom vlastníckeho bývania – vo vlastnom tam žije približne 93 až 94 percent populácie, kým v Česku asi tri štvrtiny. Pre mladého človeka, ktorý si zatiaľ nemôže dovoliť kúpiť byt, však na Slovensku existuje len veľmi obmedzená alternatíva dostupného nájomného bývania.
Agentúra pripomenula štúdiu Eurofoundu z roku 2025, podľa ktorej v monitorovanej online ponuke mestských nájomných bytov nebol na Slovensku v roku 2024 takmer žiaden byt dostupný pre mladého človeka s mediánovou mzdou, teda aby nájom nepresiahol tretinu jeho príjmu. V Česku takejto metodike vyhovovalo vyše percent percent sledovanej ponuky.
Dôsledkom nie je len neskorší odchod od rodičov. Mladí Slováci tiež výrazne častejšie žijú v priestorovo nevyhovujúcich domácnostiach. V preplnenom bývaní žilo v roku 2024 až 42,7 percenta Slovákov vo veku 15 až 29 rokov, kým v Česku 26,2 percenta. Priemer Európskej únie bol 26,5 percenta.
Demografické dáta však s týmito zisteniami kontrastujú. Hoci sa mladí na Slovensku osamostatňujú podstatne neskôr, prvé dieťa majú skôr. V roku 2024 bol na Slovensku priemerný vek ženy pri porodení prvého dieťaťa 27,4 roka, kým v Česku to bolo 29 rokov. Úhrnná plodnosť bola v rovnakom období na Slovensku 1,46 dieťaťa na ženu a v Česku 1,36.
Agentúra to vysvetľuje tým, že na Slovensku sa časť nedostupnosti bývania môže premietať skôr do dlhého súžitia s rodičmi, väčších domácností či viacgeneračného bývania, zatiaľ čo v Česku sa bytová neistota silnejšie spája s neskorším načasovaním rodičovstva.
