Útulky v Juhoafrickej republike sú plné krížencov psov a vlkov. Vojenský experiment má dohru aj po 50 rokoch
Vojenský experiment z Juhoafrickej republiky má dohru aj po 50 rokoch. V útulkoch tam teraz žijú netradičné zvieratá, kríženci vlkov a psov. Do voľnej prírody ich vypustiť nemôžu. Starať sa o ne je pritom prácou na plný úväzok.
Vlkov do Juhoafrickej republiky v 70. až 80. rokoch minulého storočia priviezla bývalá apartheidová vláda. Jej cieľ bol jasný. Skrížiť vlkov s nemeckými ovčiakmi a vytvoriť tým zviera, ktoré sa bude dať vycvičiť tak ľahko ako pes, ale zároveň bude mať väčšiu vytrvalosť, silný zhryz a odolnosť. Armáda ich využívala na potláčanie davov počas pohraničných vojen.
„Keď vojenský projekt zanikol, zaniklo aj ich využitie. Niektorí vlci sa dostali do súkromných rúk, iní skončili v obchodoch s exotickými zvieratami. Ľudia sa ich však postupne chceli zbaviť, pretože kríženec vlka a psa nie je pes,“ vysvetľuje vedúca Katedry histórie na Univerzite Stellenbosch Sandra Swatová.
Svoje o tom vedia aj majitelia útulku, ktorí sa starajú o 60 vlkov a niekoľko krížencov. Náročné to nie je len časovo, ale aj finančne.
„Vlci jedia výhradne surové mäso. Niekedy im dáme aj trocha granúl, ale to im nestačí. Mesačne spotrebujeme šesť ton kuracieho mäsa a dve až tri kravy,“ uvádza spolumajiteľ nadácie All Hearts Ronnie Austen.
Možnosti, čo s vlkmi v Juhoafrickej republike urobiť, sú pritom limitované. Do voľnej prírody ich vypustiť nemôžu, pretože tam prirodzene nežijú. „Riešením nie je ani vrátiť ich späť do pôvodnej krajiny, pretože celý život sa o nich starajú ľudia,“ dodáva Austen.
Majitelia útulku robia všetko pre to, aby mali u nich vlci čo najprirodzenejšie podmienky. Napríklad im mäso vešajú na strom, aby zaň mohli ťahať. Vďaka priestranným výbehom si tam vlci vyhrabávajú aj brlohy, rovnako ako to robia vo voľnej prírode.
