Rodová prevaha medzi absolventmi vysokých škôl
Podľa najnovších údajov z Európskej únie sa na vysokých školách medzi absolventmi výrazne prejavuje rodový rozdiel. V poslednom roku získalo akademické vzdelanie približne štyri a pol milióna študentov, pričom ženy tvorili až o 700-tisíc viac absolventiek než muži. Tento trend je zrejmý vo väčšine študijných odvetví, s výnimkou niektorých oblastí, kde muži prevažujú.
Pracovný trh a mladí absolventi
Prechod zo školy do zamestnania sa v rôznych krajinách EÚ výrazne líši. Štatistiky Eurostatu ukazujú, že v Turecku a Severnom Makedónsku sú nezamestnaní alebo sa nevzdeláva 26 %, resp. 23,4 % mladých ľudí. V Bosne a Hercegovine tento podiel dosahuje 20 %. Na Slovensku sa však situácia zlepšila; 11 % mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov je mimo zamestnania alebo vzdelávania, čo je presne na úrovni priemeru EÚ. Severské krajiny, ako Švédsko s 6 % a Holandsko s 5,3 %, vykazujú ešte výraznejšie nižšie čísla nezamestnanosti.
Diferenčné zastúpenie v študijných odboroch
V odboroch ako business, administratíva a právo je medzi absolventkami výrazná prevaha žien, ktoré tvoria 14,5 %. Nasleduje zdravotníctvo s viac než 11 % a vzdelávanie, v ktorom absolventky tvoria viac ako 7 %. Na druhej strane, muži dominujú predovšetkým v oblastiach ako inžinierstvo, výroba a stavebníctvo, kde dosahujú 10 % zastúpenia. V oblasti informačných a komunikačných technológií muži tvoria takmer 4 % z celkového počtu absolventov a väčšinu tvoria predovšetkým v službách.
Tradičné a moderné chápanie rodových rolí
V historickom kontexte sa pretrváva tradičný pohľad na rodové role, ktorý naznačuje, že ženy sa viac zameriavajú na obory spojené s prácou s ľuďmi, starostlivosťou a umením. Na druhej strane muži sa dlhodobo orientujú na technické a exaktné vedné odbory. Sociologička Zuzana Kusá z Slovenskej akadémie vied uvádza, že situácia sa postupne mení v dôsledku rôznych popularizačných aktivít, ktoré lákajú ženy aj do technických oblastí.
Úspešnosť absolventov na pracovnom trhu
Miera zamestnanosti absolventov sa líši podľa študijných odborov. Najvyššiu zamestnanosť po skončení štúdia zaznamenávajú absolventi zdravotníctva, kde miera zamestnanosti dosahuje 76,5 %. V oblasti vzdelávania sa zamestnanosť pohybuje na úrovni 72 %. V oblastiach ako informačné a komunikačné technológie zamestnanosť dosahuje 66 %. Na druhej strane čísla klesajú v odboroch ako prírodné vedy, matematika a štatistika, kde zamestnanosť predstavuje len 52 %, a v umení a spoločenských vedách, kde sa absolventi v drvivej väčšine hľadajú zamestnanie v iných oblastiach.
Záver
Rodová prevaha medzi absolventmi vysokých škôl poukazuje na stále pretrvávajúce stereotypy a rozdiely v orientácii na určité obory. V súčasnosti, keď viac žien končí vysoké školy, je zaujímavé sledovať, ako sa tieto trendy odzrkadlia na pracovnom trhu a v zamestnanosti v budúcnosti. Odbory, ktoré predtým dominovali len mužom, sa otvárajú aj ženám, čím sa zvyšuje diverzita a tlak na prehodnotenie tradičných rodových rolí v spoločnosti.
