Slovenský dlh a oživenie rezerv: Ekonomická kríza na horizonte
Podľa aktuálnych predpovedí Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Slovensko sa nachádza v zložitom hospodárskom stave, keďže prakticky nemá žiadne finančné rezervy, ktoré by mohlo využiť na prekonanie neočakávaných kríz. Verejný dlh presahuje 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a bezpečné úrovne sa nachádzajú pod 50 percentami. Ak sa situácia nezmení, prognózy naznačujú, že do roku 2030 dlh stúpne až na alarmujúcich 75 percent HDP.
Budúcnosť a možné obmedzenia
Ekonómovia varujú, že vo víre budúcich kríz by sa vláda mohla ocitnúť pred nutnosťou drasticky obmedzovať sociálne dávky, čo by ešte viac zaťažilo domácnosti. Dôvodom rozširujúcich sa obáv je skutočnosť, že Slovensko nemalo dostatočné rezervy ani počas pandémie COVID-19, keď sa zapotilo s prefinancovaním. Podľa slov predsedu Rady Jána Tótha, krajina musela rýchlo zvyšovať likvidnú rezervu, čo malo za následok nielen oneskorenú pomoc, ale aj nižšie objemy podpory než v iných krajinách.
Upozornenia a možné následky
Scenár podobný pandémii sa môže vrátiť, ak vláda nenájde účinné spôsoby, ako stabilizovať verejný dlh. Ekonóm Martin Hudcovský poukazuje na to, že aj keď by si mohla krajina v čase krízy požičať, podmienky by boli prísnejšie. Tým pádom by sa mohli znížiť výdavky na viaceré dôležité oblasti, vrátane zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému, čo by len prehlbovalo už tak závažný problém.
Úrokové náklady a potreba konsolidácie
V súčasnosti Slovensko ročne platí na úrokoch okolo dvoch miliárd eur. Ak sa situácia v oblasti dlhu nezmení, táto suma by mohla narásť až na štyri miliardy eur. To má zásadný dopad na verejné financie, pretože tieto prostriedky nemôžu byť využité na iné priority. Napríklad miliarda eur, potrebná k 13. dôchodkom, by mohla byť výhodne investovaná do budovania nemocníc, pričom za štyri miliardy by sa mohli zrealizovať až štyri nové nemocnice v rôznych regiónoch.”
Prístup koalície a predvolebné úvahy
Ministerstvo financií zatiaľ nekomentovalo otázky týkajúce sa ďalších úspor, avšak koalícia avizuje pokračovanie konsolidácie. Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar vyjadril presvedčenie, že konsolidácia bude viesť k prehľadným opatreniam, ktoré sa objavia v novom štátnom rozpočte. Avšak niektorí ekonómovia upozorňujú, že v predvolebnom roku je ťažké očakávať prísnejšie opatrenia a šetrenia.
