Fascinuje ho obloha a blesky. Fotograf Jaro opísal, ako sa pripravuje na dokonalý záber
Fotograf Jaro Karak sa už od tínedžerských rokov pozerá na svet cez hľadáčik fotoaparátu. Objektívom zachytáva od najmenších detailov prírody až po krásy našej krajiny. Najviac ho však priťahuje obloha.
„Väčšinu tu, kde sa nachádzame, chodievam fotiť nočnú oblohu alebo blesky, keď sa vytvoria nejaké blesky nad juhom alebo nad východným obzorom od Brezna,“ uviedol fotograf Jaro Karak.
Podľa jeho slov má okolie Brezna svoje špecifiká. „Napríklad často tu máme na jeseň hmlu. Všade po okolí je jasno, len v Brezne je hmla. Každý kút našej krajiny má svoje čaro, ale najviac sa mi páči asi okolie Brezna. A samozrejme, že aj okolie môjho rodiska v Starej Ľubovni,“ uviedol Karak.
Fascinuje ho najmä obloha
Jaro svoj fotoaparát najčastejšie smeruje k oblohe. Fascinuje ho nekonečný vesmír, Mliečna cesta i polárna žiara. Za týmto svetelným úkazom cestoval aj do Laponska a na Island. Silnú polárnu žiaru sa mu viackrát podarilo odfotografovať aj na Slovensku. Naposledy v januári tohto roka pri teplote mínus 17 stupňov.
„Ľudské oko vidí len tú červenú farbu. Cez hľadáčik digitálnej zrkadlovky je to výnimočné v tom, že fotoaparát dokáže zachytiť spektrá farieb polárnej žiary,“ vysvetlil Karak.
Rovnako rád Jaro vyráža za búrkami a snaží sa zachytiť dramatickú oblačnosť a najmä blesky. Pri takomto fotografovaní však musí myslieť nielen na dobrý záber, ale predovšetkým na vlastnú bezpečnosť.
„Treba dodržať určité bezpečnostné pravidlá, mať blízko auto a sledovať radar, ako sa vyvíjajú búrky. Auto je dôležité kvôli tomu, lebo slúži ako Faradayova klietka,“ ozrejmil fotograf.
Bezpečné miesto
„Je dôležité nebyť tým najvyšším objektom v okolí, pretože tým zvyšujeme pravdepodobnosť, že práve do nás udrie blesk. Čiže väčšinou je najvhodnejšie, ak máme v blízkosti auto, ísť do automobilu. To je veľmi bezpečné miesto,“ uviedol meteorológ Miroslav Šinger.
„Prípadne, ak je nejaký prístrešok, tak aj ten môže poskytnúť nejakú ochranu. Keď už naozaj nemáme na výber, tak je vhodné ísť aj do lesa, pretože tam je predsa len tých stromov omnoho viac a teda šanca, že blesk udrie práve do toho stromu, pri ktorom stojíme, je ďaleko nižšia, ako keby sme ostali na lúke, kde sme my tým najvyšším objektom,“ dodal.
„Sledujem aplikácie, počasie na STVR, sledujem radar SHMÚ, ale sledujem aj webstránky poľského meteorologického ústavu,“ uviedol Karak.
„Búrky sa veľmi ťažko predpovedajú, keďže sa môže hocikedy vytvoriť, napríklad aj teraz, sčista-jasna alebo behom hodiny. Nedá sa to predpokladať, ale sú určité modely, ktoré to už vedia predpovedať, ale tiež to nie je isté, či sa vytvorí, alebo nie,“ dodal.
Ako definovať búrku
Búrku možno podľa Šingera veľmi jednoducho definovať. Ak oblak produkuje blesky, vtedy sa už dá hovoriť o búrke.
„Búrky môžu vznikať v ktorýkoľvek mesiac v našej oblasti, ale taká hlavná búrková sezóna začína približne v priebehu mája a potom výraznejší útlm je v priebehu augusta, prípadne až niekedy v septembri,“ vysvetlil Šinger.
„Typicky v lete pozorujeme pri búrkach prívalové dažďa, krúpy, niekedy aj veľké krúpy či silný vietor. Dokonca je tam aj nejaká malá pravdepodobnosť, že sa môžu vyskytnúť aj tornáda. No a v zime, krátkodobo môže aj pri zimných búrkach výdatne snežiť, ale väčšinou to nie sú nejaké významné úhrny zrážok, ale naopak pri tých zimných búrkach je typickým prejavom silný vietor,“ dodal.
Za doteraz najzaujímavejšiu fotografovanú búrku Jaro označil tú, ktorá sa Slovenskom prehnala tento rok prvého júla. Sprevádzal ju prudký vietor, intenzívne zrážky a najmä mimoriadne silná blesková aktivita.
„Predtým, ako som išiel fotiť, som sledoval radar SHMÚ a všimol som si, že sa vytvorilo také jadierko nad Rimavskou Sobotou a povedal som si, že no, toto by nás mohlo zasiahnuť. Tak som sadol do auta, išiel som na Lúčky a sledoval som, ako sa to vyvíja a následne som robil aj časozber. Fotil som tieto blesky,“ vysvetlil Karak.
Keď udrie blesk
„Blesk je elektrický výboj, ktorý vyrovnáva napätie či už vnútri oblaku, alebo medzi oblakom a zemským povrchom. V rámci blesku dochádza k veľmi vysokej teplote. Vnútri bleskového kanála je až okolo 30-tisíc stupňov, čo spôsobí veľmi hlasnú tlakovú vlnu, ktorú počujeme vo forme hromu,“ uviedol Šinger.
„Dá sa určiť, ako ďaleko udrel blesk, pretože to svetlo sa šíri omnoho rýchlejšie ako zvuk. Ten zvuk sa šíri rýchlosťou zhruba 330 metrov za sekundu. Čiže ten jeden kilometer je zhruba tri sekundy a od toho vieme odpočítať, že ako ďaleko blesk od nás udrel,“ vysvetlil Šinger.
Jarove fotografie rezonujú aj medzi odborníkmi. V astrosúťaži Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove o najlepší búrkový záber sa po viacerých druhých a tretích miestach dočkal v roku 2025 aj víťazstva. Na svoj vysnívaný záber však stále čaká. Raz by chcel odfotiť guľový blesk alebo vzácny nadoblačný jav známy ako červený škriatok.
