Neziskovka dostala na projekt o holokauste vyše 350-tisíc eur z Nemecka
Slovenská nezisková organizácia získala z Nemecka viac ako 350-tisíc eur na vzdelávací projekt, ktorý mal mladým ľuďom pomôcť lepšie porozumieť téme holokaustu. Peniaze mali byť použité na prácu s mládežou vo veku od 14 do 19 rokov prostredníctvom tvorby digitálnych príbehov obetí holokaustu.
Keď sa však redaktori začali zaujímať o to, ako boli peniaze použité, narazili na minimum konkrétnych výstupov, nejasné údaje a ďalšie otázky.
Minimálne zapojenie žiakov
Redaktori oslovili všetky školy, ktoré sa podľa dostupných informácií do iniciatívy s názvom Koho sme stratili zapojili. Našli ich deväť, odpovedali štyri.
Z odpovedí vyplýva, že školy sa o projekte dozvedeli viac-menej náhodou, cez stránku alebo sociálne siete Inštitútu ľudských práv. Zapojenie žiakov bolo minimálne – jedna až dve práce za školu.
Výstupy zo súťaže sú roztrúsené na stránke stratili.sk, na sociálnych sieťach organizátora alebo na profiloch škôl. Školy nedostali žiadny honorár a nezúčastnili sa konferencií či prednášok. Žilinská škola uviedla, že dostala ponuku na poznávací zájazd pre pedagógov, no nevyužila ju.
Riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher priblížil, že projekt bol pokračovaním európskeho projektu z rokov 2018 alebo 2019 a zapojili sa doň stovky škôl zo Slovenska aj z Maďarska. Víťazi boli podľa jeho slov vybraní na základe úspešnosti na sociálnych sieťach, čo označil za inovatívny prvok.
Mlčia aj nemeckí sponzori projektu
K projektu za 350-tisíc eur redaktori našli na internete zopár príspevkov a študentských prác. Inštitút zdieľal fotografie z týždňového pobytu pedagógov v Nemecku a výstupy z niekoľkých konferencií. Realizátor projektu žiadne ďalšie informácie neposkytol.
Hovorkyňa Nadácie EVZ v Nemecku Katrin Kowarková uviedla, že projektové žiadosti sú súčasťou procesu poskytovania dotácie a ich poskytovanie tretím stranám nie je v súlade s dotačnými pravidlami a nie je možné z dôvodu európskych a nemeckých predpisov o ochrane osobných údajov.
Tajomník Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Martin Kornfeld povedal, že čiastka je veľmi slušná na to, aby sa dal urobiť jeden veľmi silný projekt, a je skeptický, či boli peniaze dobre použité.
Neexistujúca profesorka
V októbri 2024 zverejnil Inštitút ľudských práv správu o 300-percentnom náraste antisemitizmu na slovenskom internete. Výskum realizoval v rámci iného projektu, pričom projektovou manažérkou mala byť Židovka, profesorka Miriam Schwartzová. Pozvali ju aj na záverečnú konferenciu k projektu financovanému z Nemecka.
Na konferenciu sa však pre údajné zdravotné problémy nemohla dostaviť. Martin Kornfeld uviedol, že také meno nepozná a pri kontrole v rámci komunity naň nikde nenarazili. Redaktori z registra obyvateľov potvrdili, že neevidujú žiadnu Miriam Schwartzovú, ktorá by sa narodila v roku 1934.
Profesorku mal zastupovať riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher, ktorý na konferencii uviedol, že je členom Židovskej sekulárnej komunity na Slovensku. Advokát ÚZŽNO v SR Andrej Werner vysvetlil, že o takejto obci nemajú informácie a nevyplýva z registra občianskych združení ani z iného verejného registra. Hovorkyňa ministerstva kultúry Petra Demková priblížila, že rezort neeviduje Židovskú sekulárnu obec Slovenska v zozname cirkevných právnických subjektov.
Weisenbacher neskôr uviedol, že na výskume pracovala skupina dobrovoľníkov a medzi nimi bola aj osoba vystupujúca pod menom Miriam Schwartzová. Podľa jeho slov došlo k zlyhaniu jednej alebo dvoch dobrovoľníčok. Kontakt na ne odmietol poskytnúť.
Nemecká strana problém nevidí
David Rüll zo Spolkového ministerstva financií v Nemecku uviedol, že kontrola použitia finančných prostriedkov zo strany Nadácie EVZ bola ukončená bez akýchkoľvek výhrad.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy to označil za ukážkový príklad arogancie a bezohľadnosti. Podľa neho sa nikto nemôže ukrývať za GDPR, ak ide o informácie o poskytnutí verejných finančných prostriedkov. Dodal, že poskytovateľ si má vedieť zúčtovať poskytnuté prostriedky a prijímateľ je povinný zúčtovať verejné prostriedky.
Profesor ekonómie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Juraj Nemec poznamenal, že nemecké ministerstvo je spokojné s tým, čo za svoje peniaze dosiahlo, a to už nie je problém slovenskej strany. Podľa neho by neziskovky, ktoré berú peniaze, mali urobiť všetko pre to, aby zviditeľnili výsledky svojej práce a pritiahli donorov.
