Archeológovia odhaľujú za Ľubovnianskym hradom stopy po najstarších baníkoch
Pri Ľubovnianskom hrade pokračuje archeologický výskum, ktorý odhaľuje stopy po najstarších baníkoch. Archeológovia tu objavili pravdepodobne jedno z miest, kde ľudia už pred tisíckami rokov ťažili kameň na výrobu pracovných nástrojov. Na výskume spolupracujú aj odborníci z Poľska.
Na prvý pohľad obyčajné kamene. Archeológovia medzi nimi hľadajú kúsky, ktoré kedysi opracoval človek.
„Zatiaľ sa nezdá, že by sme tu mali nástroje neandertálcov. Čo ale vieme, máme tu obdobie mladého paleolitu, čo je približne 20 až desaťtisíc rokov pred súčasnosťou. Potom tu máme mladšiu dobu kamennú, čo je päťtisíc rokov pred naším letopočtom,“ prezradil archeológ Marián Soják.
Výskum robia v lesoparku severozápadne od hradu. Pod zemou je miesto, kde sa ťažil radiolarit. Kameň, ktorý vznikol zo schránok drobných morských organizmov usadených na dne dávneho mora.
„Momentálne kopeme banské pole, banské objekty, tzv. pingy, alebo ťažobné jamy, v ktorých praveký človek ťažil surovinu na výrobu kamenných pracovných nástrojov,“ ozrejmil Soják.
Radiolarit je tvrdý, no krehký kameň. Ľudia z neho vyrábali čepele, rydlá, vrtáčiky či priebojníky. Študenti medzi touto kamennou surovinou hľadajú nástroj, ktorý je opracovaný rukou človeka.
„Máme tam určité znaky, že to bolo vytvorené človekom, a nejde iba o prirodzene rozštiepený kus,“ povedal študent z Poľska Bartek.
Na troch sondách v lese pracujú aj poľskí odborníci a študenti. „Pre študentov je to dobrá prax, pretože sa môžu učiť a zároveň všetko vidieť priamo v teréne,“ zhodnotila pedagogička archeológie na univerzite v Krakove Julía Kościuk-Zalupka.
„Rozhodli sme sa spoločne venovať tejto téme práve pre vzájomnú výmenu surovín, ktorá kedysi prebiehala medzi oboma stranami Karpát,“ dodala archeologička Katarzyna Kerneder-Gaubala.
V budúcnosti plánujú usporiadať výstavu, ktorá by návštevníkom ukázala, aké vzácne praveké nálezisko sa nachádza priamo v Starej Ľubovni.
