V Irkutskej oblasti na Sibíri ponúkajú za zverbovanie cudzinca do vojny na Ukrajine viac ako desaťtisíc eur
Ruské straty prekročili jeden a pol milióna zabitých a zranených vojakov.
Rekordnú odmenu v Rusku za zverbovanie cudzinca do vojny proti Ukrajine teraz ponúkajú úrady v Irkutskej oblasti na Sibíri. Tamojší gubernátor Igor Kobzev podpísal dekrét, podľa ktorého úrady vyplatia 1,5 milióna rubľov (asi 15 248 eur) tomu, kto pomôže, aby cudzí občan či osoba bez občianstva podpísala kontrakt s ministerstvom obrany. Informoval o tom portál Vjorstka, ktorý zverejnil príslušný dokument.
Oblastné úrady rovnakým výnosom zdvojnásobili odmenu za zverbovanie Rusov z iných regiónov. A to zo 400-tisíc na 800-tisíc rubľov (z 4 080 na 8 201 eur).
Irkutská oblasť vypláca odmeny za pomoc so získaním nových vojakov do vojny minimálne od apríla. Až doteraz najvyššia odmena pre verbiarov predstavovala 400-tisíc rubľov. Po novom táto prémia vzrástla skoro na štvornásobok, aspoň v prípade zverbovania cudzinca.
Medzitým odmeny pre verbiarov za získanie nových regrútov zvýšili aj ďalšie regióny. Napríklad v Smolenskej oblasti úrady zvýšili prémiu za prilákanie nového vojaka na uzavretie kontraktu zo 115-tisíc na milión rubľov (z 1 178 na 10 303 eur), a to bez ohľadu na občianstvo, poznamenal portál. Pripomenul, že v Rjazaňskej oblasti sa odmena zvýšila z 575-tisíc na 805-tisíc rubľov (zo 5 893 na takmer 8 242 eur).
Nielen odmeny, ale aj násilie
Cudzincov začali ruské úrady intenzívnejšie verbovať od začiatku minulého roka, keď výrazne zoslabol príliv ruských dobrovoľníkov, pripomenula Vjorstka. Do vojny dostávajú cudzincov nielen odmenami, ale aj násilím a hrozbami vyhostenia, dodala.
Odmeny pre verbiarov zaviedlo k augustu minimálne 56 ruských regiónov, zatiaľ čo o rok skôr ich bolo 31, poznamenal portál The Moscow Times. Sergej Krivenko, ktorý vedie mimovládne združenie na ochranu ľudských práv Občan.Armáda, tvrdí, že guvernéri vyvíjajú nátlak na podniky a podnikateľov, aby sa na príspevky pre verbiarov skladali, pretože žiadna rozpočtová kapitola s výdavkami na tento účel nepočíta.
Krivenko tiež varoval, že či verbovanie nových vojakov zlyhá, krajinu čaká nová mobilizácia. V súčasnosti nábor nových vojakov klesol na najnižšiu úroveň za tri roky, dodal portál.
Ruské straty
Celkové ruské straty vo vojne proti Ukrajine, ktorá pokračuje piatym rokom, už prekročili jeden a pol milióna zabitých a zranených vojakov, tvrdí v stredajšom (9. 9.) príspevku na sociálnej sieti ukrajinský generálny štáb.
Podľa neho ide o najväčšie straty, aké ruská armáda utrpela od druhej svetovej vojny. „Je to stokrát viac, ako predstavovali straty Sovietskeho zväzu v Afganistane za desať rokov. Je to 125-krát viac ako oficiálne priznané straty agresora v prvej a druhej čečenskej vojne,“ dodal generálny štáb.
Ruská armáda denne registruje 1 200 až 1 400, niekedy aj 1 500 zabitých či vážne zranených vojakov, avšak Rusku stačia zdroje na to, aby vojnu proti Ukrajine viedlo ešte ďalšie dva roky, povedal už skôr agentúre Ukrinform šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Oleh Ivaščenko. Tvrdenia strán konfliktu však nemožno v podmienkach vojny nezávisle overiť.
Kvôli vysokým stratám sa špekuluje, že by Kremeľ mohol po voľbách do Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, ktoré sa uskutočnia tento mesiac, vyhlásiť mobilizáciu. To ruský prezident Vladimir Putin v poslednom čase opakovane poprel.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred časom tiež varoval, že do vojny by sa mohli zapojiť desaťtisíce severokórejských vojakov.
Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii od februára 2022. Moskva vlastné vojenské straty prakticky nezverejňuje, Kyjev tak robí zriedkavo.
Prezident Zelenskyj začiatkom februára povedal, že od vpádu ruských vojsk do jeho krajiny vo februári 2022 padlo okolo 55-tisíc ukrajinských vojakov, veľký počet bojovníkov je podľa neho tiež nezvestných.
