Astrobiologička žila šesť dní pod hladinou mora. Podmorské laboratórium pripravuje astronautov na Mesiac aj Mars
Astrobiologička Michaela Musilová strávila šesť dní v podmorskom laboratóriu na Floride, kde bola veliteľkou posádky simulovanej vesmírnej misie. Výcvik sa konal v laboratóriu umiestnenom približne sedem metrov pod hladinou mora.
Posádka sa do stanice dostáva v potápačskej výstroji a po začiatku misie už nemôže vystúpiť nad hladinu. Pohybovať sa môže iba vo vnútri laboratória alebo pod vodou ako potápači. Po viac ako 24 hodinách v takýchto podmienkach sa telo dostáva do stavu takzvanej saturácie a človek sa stáva akvanautom.
„Pod vodou môžeme úplne najlepšie simulovať podmienky vo vesmíre, ale teda na Zemi,“ vysvetlila astrobiologička.
Na rozdiel od bazéna sa výcvik odohrával v lagúne na Floride, kde bola viditeľnosť výrazne obmedzená a posádka musela počítať s nepredvídateľnými podmienkami. „Aj toto bolo súčasťou výcviku. Učiť sa navigovať, riešiť problémy, aj keď nevidíme dobre a pod vodou musíme iba rukami, nohami komunikovať,“ opísala Musilová. Takáto komunikácia je podľa nej dôležitou súčasťou prípravy na krízové situácie počas budúcich vesmírnych misií.
Štvorčlenný tím tvorili odborníci z rôznych oblastí. Ako priblížila Musilová, medzi nimi bol aj inžinier, ktorý testoval technológie a riešil technické poruchy v laboratóriu, alebo odborníčka na botaniku skúmajúca pestovanie rastlín v podmorských podmienkach. Ďalšia členka sa venovala medziľudským vzťahom a psychológii posádky. Aj Michaela Musilová mala počas misie vlastné vedecké experimenty, no ako veliteľka mala prednosť zodpovednosť za chod celej misie a bezpečnosť posádky.
Najväčšou výzvou nie je technika, ale ľudia
Podľa Musilovej sú práve medziľudské vzťahy jednou z najdôležitejších oblastí výskumu pri simulovaných vesmírnych misiách. „Technológie vieme pripraviť, otestovať aj stokrát na Zemi predtým, než ich pošleme do vesmíru, ale ľudí len tak neotestujeme,“ povedala.
Aj počas šesťdňovej misie sa objavili zdravotné komplikácie spôsobené vyšším tlakom, napríklad bolesti hlavy. Tie podľa nej ovplyvňujú náladu aj schopnosť riešiť konflikty. Práve preto sa výskumníci snažia odhaliť typické problémy už počas krátkych simulácií, aby vedeli lepšie pripraviť astronautov na niekoľkoročnú cestu na Mars.
Musilová má skúsenosti s vedením viac ako 40 simulovaných misií na Mesiac a Mars. Tvrdí, že pri výbere členov posádky je dôležitejšia empatia než odborné úspechy. „Mojím prvým kritériom bola empatia. Hľadala som ľudí, ktorí vedia mať pochopenie jeden pre druhého,“ povedala.
Výskum pre vesmír aj Zem
Astrobiologička sa počas misie venovala aj ekologickému výskumu. Zdôraznila, že vesmírny výskum neprináša prínosy iba budúcim astronautom, ale aj životu na Zemi. „Veľa ľudí si neuvedomuje, že koľko vesmírneho výskumu sa nám v dobrom vracia na Zemi,“ povedala.
Pripomenula, že množstvo technológií používaných dnes v zdravotníctve, navigácii či záchranných zložkách vzniklo pôvodne pre potreby vesmírnych programov. Zároveň upozornila, že ľudstvo bude musieť riešiť aj odpad vo vesmíre.
