Pohyby v Slovenskom raji: Historické rebríky a stúpačky
V Slovenskom raji, známom svojimi scenériami a turistickými chodníkmi, sa v poslednom čase odohráva zvýšený prísun návštevníkov. Tí sa snažia prekonať náročné úseky, ako sú úzke rokliny, pomocou kolmých rebríkov, stúpačiek, lávk a mostíkov, ktoré umožňujú prístup k mnohým nádherným miestam v tejto oblasti. Zariadenia, ako sú rebríky a stúpačky, majú svoju história a svojich vytvoriteľov, medzi ktorými bol aj Karol Hric, bývalý riaditeľ Okresnej správy cestovného ruchu v Spišskej Novej Vsi.
Karol Hric vo svojom nedávnom rozhovore v Ranných správach priblížil, že prvý rebrík, ktorý bol namontovaný v Slovenskom raji, sa datuje do roku 1922. Jeho montáž zabezpečili pracovníci lokomotívneho depa zo Spišskej Novej Vsi, čo svedčí o komunitnej angažovanosti a spolupráci v oblasti cestovného ruchu. „Postupne sa začalo ďalej budovať v jednotlivých tiesňavách,“ spresnil Hric.
Po druhej svetovej vojne, Hric, ako brigádnik, pomáhal pri obnove rebríkov, pričom sa používali nové technické zariadenia. V tej dobe však neexistovala pomoc vrtuľníkom, a tak museli pracovníci vynášať všetko potrebné vybavenie ručne, čo robilo prácu ešte náročnejšou. Ako Hric povedal, „dosť prácne sme to vynášali, pretože vtedy nebola možná pomoc vrtuľníkom alebo inak. Pokiaľ sa dalo autom, tak sa to zaviezlo, potom sme všetko vynášali v rukách až na miesto montáže.“
Hric tiež zdôraznil, že prvé stúpačky sa objavili na konci 50. rokov a predstavovali významný krok v modernizácii turistickej infraštruktúry. „To bol prvý moderný technický príspevok, pri ktorom nebolo treba jamy, vysekané drevené klady alebo rebrík, ktorý vedie vodorovne. Použili sa stúpačky ako jeden prvok na zdolanie exponovaného miesta,“ vysvetluje Hric. Prácu si vyžadovala precíznosť a zručnosť, preto sa používalo náradie ako majzlík a kladivo.
Bývalý riaditeľ sa delil aj o svoje osobné pocity a nádeje. Jeho najsilnejším želaním pre Slovenský raj je, aby návštevníci pristupovali k exponovanému terénu zodpovedne. „Aby sa stalo čo najmenej úrazov,“ uviedol. Pripomenul, že v minulosti bola turistika považovaná za výkonnostný šport, pričom spleť so súčasnosťou je preňho znepokojujúca. „Vtedy podľa mňa návštevníci pristupovali ďaleko zodpovednejšie. Nešli kvôli tomu, že si urobia selfie na obrovskom vodopáde,“ dodal Hric a vyjadril tak obavy nad novými trendmi v správaní turistov.
Týmto spôsobom sa Slovenský raj nielen stáva obľúbeným turistickým cieľom, ale aj svedectvom o spolupráci a historickej evolúcii turistickej infraštruktúry, ktorú vytvorili nadšení jednotlivci ako Karol Hric a jeho kolegovia. Ich príspevok ostáva navždy zapísaný v pamäti tohto malebného kúska Slovenska.
