Štátne dotácie na rekvalifikačné kurzy: Výsledky sú sporné
Od roku 2018 do roku 2024 investoval štát viac ako 7 600 tematických rekvalifikačných kurzov s cieľom pomôcť nezamestnaným získať nové zručnosti a integrovať sa do trhu práce. Napriek tomu, že na tieto školenia putovali miliardové sumy, Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) upozorňuje na nedostatočné monitorovanie efektivity týchto kurzov.
Za uvedené obdobie bol z európskych fondov vyčlenený viac ako 40 miliónov eur, pričom približne 60-tisíc účastníkov absolvovalo ročne tieto predpokladané programy. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy zdôraznil, že absencia systému na sledovanie skutočných výsledkov týchto kurzov je alarmujúca. Chýba reálny prehľad o tom, koľko absolventov si skutočne našlo prácu v odvetví, na ktoré sa rekvalifikovali, a akú dlhodobú stabilitu v zamestnaní získali.
Problémy s evidenciou a kvalitou kurzov
V relácii Rádiožurnál, redaktorka Denisa Žilová, priblížila, ako je pre odborníkov z oblasti zamestnanosti náročné získať jasný obraz o skutočnej účinnosti rekvalifikačných kurzov. Podľa odborníka z Inštitútu zamestnanosti, Michala Páleníka, sú v porovnaní s aktivačnými prácami efektívnejším nástrojom boja proti nezamestnanosti. Napriek tomu existujú významné nedostatky, ktoré sa týkajú nielen sledovania úspešnosti absolventov, ale aj ceny niektorých kurzov. Kontrolóri vyjadrujú obavy z predraženosti: hodina školenia môže stáť aj viac než 60 eur, zatiaľ čo priemer segmentu sa pohybuje okolo jedného eura.
Ministerstvo práce vylepšuje monitoring
Ministerstvo práce sa snaží zlepšiť súčasný systém sledovania uplatnenia nezamestnaných absolventov rekvalifikačných kurzov. Podľa ich oficiálneho vyhlásenia sa pripravuje prepojenie dát s databázou Sociálnej poisťovne, čo by umožnilo presnejšie zisťovať, či si účastníci našli zamestnanie v oblasti, na ktorú sa školili. Úrad plánuje aj vývoj nových nástrojov pre dlhodobé monitorovanie stability pracovných miest, ktoré vysoko umiestni absolventi kurzov.
Nález NKÚ: Hlavné výzvy pre budúcnosť
Okrem nedostatku dát varuje NKÚ aj pred neefektívnymi riešeniami, ktoré by mali riešiť zamestnanosť zraniteľných skupín na trhu práce. “Riziko spočíva v nutnosti vybudovania dôveryhodného informačného systému, ktorý by nám umožňoval merať nielen absolútny počet kurzov, ale aj rozhodujúce faktory, ako je dlhodobá zamestnanosť,” uzavrel Andrassy.
V bývalých rokoch prekonávala situácia čakania na jasné výsledky, pričom požiadavky na zlepšenie systému a kontrolovanie účinnosti sú nevyhnutné pre efektívne využívanie zásob rozpočtu určených na rekvalifikáciu.
