Mimoriadna správa: Reakcie na neúspech referenda
Diskusia o výsledkoch nedávneho referenda na Slovensku prebieha v rozmanitých politických kruhoch. Jaroslav Naď, predseda mimoparlamentnej strany Demokrati, sa vyjadril o účasťi, ktorá dosiahla len 16 percent, ako o výsledku, ktorý nie je tragický, no ani oslnivý. V relácii Politika 24 na JOJ 24 zdôraznil, že tento výsledok sa dá porovnať s historickými referendami, pričom vyjadril uznanie mimoparlamentnej strane za úspešnú mobilizáciu 700-tisíc voličov s obmedzeným rozpočtom. Podľa jeho názoru je referendum ústavným právom občanov, ktoré zasluhuje rešpekt.
Naď tiež upozornil na politické prekážky, ktoré referendu stál Peter Pellegrini, prezident Slovenskej republiky, a vyhlásil, že prezident zmenil hlavné otázky referenda bez konzultácie s Ústavným súdom, čím blokoval 400-tisíc podpisov za petíciu. Naď kritizoval aj rozhodnutie vyhlásiť referendum v letných mesiacoch, keď sa väčšina občanov nachádza na dovolenkách, čo podľa neho znižuje pravdepodobnosť vysokej účasti.
Reakcie na referendum zaznamenali aj vo vysielaní redaktora STVR, Timoteja Pich. Naď sa vyjadril o spoločnom cieli opozície prispieť k zmene súčasnej vlády, no bola sklamaný, že sa im nedarilo dosiahnuť širšiu koalíciu, pričom sa na konci pridali len Progresívne Slovensko a Maďarská aliancia. Považuje to za zlyhanie politických lídrov, ktorí sa nedokázali vzdať svojich eg a obáv, čím obmedzili možnosť jednotného postupu voči súčasnej vláde.
Vyhlásenie prezidenta a premiéra
Peter Pellegrini reagoval na Naďove obvinenia, upozornil na fakt, že iniciátori hľadali vinu mimo seba a nepriznali porážku. Uviedol, že dodržal ústavné povinnosti pri vyhlásení referenda a účastnil sa na ňom ako občan, aj keď s vlastným odlišným názorom. Pellegrini korigoval kritiku, zakladal svoju argumentáciu na úcte k ústavnému právu občanov, aby sa mohli vyjadriť prostredníctvom referenda.
Premiér Robert Fico neparticipoval na referende, pretože jedna z otázok bola podľa neho cielená proti nemu. Vníma referendum ako formu priamej demokracie, no prízvukuje, že svojej účasti sa zdržiaval, aby nedopadol na úroveň politickej agresie, ktorú vidí na strane opozície. Dodal, že opozícia využívala referendum ako nástroj šírenia nenávisti a medicínske témy, a odhaduje, že jeho účasť by určite nezvýšila, keby ich názory vysvetľoval.
Podrobnosti o referende
Referendum, ktoré sa konalo, malo za úlohu rozhodovať o dvoch otázkach: o zrušení doživotnej renty pre premiéra a obnovení úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Pre platnosť referenda bola stanovená minimálna účasť nad 50 percent, avšak táto účasť bola len 16,13 percenta, čo ho robí jedným z najneúspešnejších v historii Slovenska. Z pôvodne navrhovaných troch otázok bola nakoniec otázka o predčasných voľbách vylúčená z dôvodu rozporu s ústavou.
Jedným z hlavných politických výstupov referenda je nielen posun verejného diskurzu, ale aj vyjadrenie občanov, ktorí sa snažia preniknúť do procesu demokratických zmien. Debaty, ktoré sa okolo referenda vyvstali, jasne ukazujú na zložitosti a napätia v slovenskej politike, ktoré sa tak snažia preniknúť do každodenného života občanov.
