Mimoriadna správa o referende na Slovensku
V sobotu, 4. júla 2026, sa na Slovensku uskutočnilo desiate referendum, ktoré sa zapísalo do histórie krajiny. Účasť voličov však bola alarmujúco nízka, čo vyvolalo obavy o úroveň politickej angažovanosti obyvateľstva. Z oficiálnych výsledkov Štatistického úradu SR vyplýva, že v Košickom kraji bola účasť najnižšia, a to len 13,4 percenta, zatiaľ čo najvyššiu účasť zaznamenali v Bratislavskom kraji.
V Košickom kraji sa z 617 962 zapísaných voličov k referendu dostavilo iba 82 839. Najviac voličov sa zúčastnilo v krajskom meste Košice, kde sa vo voľbách zúčastnilo 18,3 percenta voličov. Najnižšiu účasť zaznamenal okres Trebišov s iba 8,81 percenta. Naopak, v obci Kecerovský Lipovec v okrese Košice-okolie bola najvyššia účasť s 36,58 percenta, zatiaľ čo v Drahňove, okres Michalovce, hlasoval nikto.
Účasť a jej rozdelenie
Bratislavský samosprávny kraj mohol byť hrdý na najvyššiu volebnú účasť, ktorá dosiahla 21,84 percenta zo 585 005 zapísaných voličov. Najviac voličov prišlo z okresu Senec, ktorého účasť dosiahla 24,18 percenta. Naopak, najnižšiu účasť zaznamenali v Malackách, kde hlasovalo 19 percent voličov. Zaujímavé je, že v niektorých obciach, ako sú Sása, Bystrá a Krajná Porúbka, sa nezúčastnil nikto, čo značí vysokú mieru nezáujmu v týchto oblastiach.
Nízka mobilizácia voličov
Celkovo sa zúčastnilo na referende 705 227 voličov, čo predstavuje len 16,13 percenta z celkového počtu zapísaných voličov. Pre platnosť referenda bola potrebná minimálna účasť viac ako 50 percent, čo znamená, že tento pokus bol neúspešný. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán potvrdila jeho neplatnosť, čo vyvolalo široké diskusie o motivácii a nasadení voličov v tejto ranej fáze letného obdobia.
Otázky v referende
V referende sa hlasovalo o dvoch zásadných otázkach: či voliči súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty pre predsedu strany Smer-SD, Roberta Fica, a či podporujú obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Tieto otázky odrážali aktuálne politické napätie a rozdelenie v spoločnosti, no zdá sa, že aj napriek snahe získať verejné názory sa mnohí voliči rozhodli neparticipovať.
Záver
Referendum, ktoré malo za cieľ posilniť občiansku angažovanosť, sa ukázalo byť v mnohých ohľadoch neúspešným projektom. Túto situáciu je potrebné analyzovať, aby sa v budúcnosti mohol zlepšiť záujem voličov a ich podpora politických procesov. Je jasné, že otázky týkajúce sa doživotnej renty a reformy vyšetrovacích orgánov sú pre mnohých voličov dôležité, no bez adekvátneho zapojenia občanov do politického života nebude možné dosiahnuť žiadne podstatné zmeny.
