Otázka referenda a nízka účasť: Odborníci analyzujú príčiny
V súvislosti s nedávno konaným referendom na Slovensku, ktoré sa uskutočnilo 4. júla 2026, odborníci upozornili na viacero aspektov, ktoré vedú k nízkej účasti voličov. Podľa sociologičky Zuzany Kusá sú otázky v referende často vzdialené od každodenného života bežných občanov a zaujímajú prevažne len politické elity. Toto zistenie sa objavilo v mimoriadnom vysielaní na STVR, kde sa odborníci zhodli, že kampane na podporu referenda neboli adekvátne.
Kusá ďalej naznačila, že absencia otázky dopytujúcej po skrátení volebného obdobia mohla odradiť viacerých potenciálnych účastníkov a jej zahrnutie by zvýšilo mobilizáciu voličov. Aktuálne referendum sa stalo deviatym neúspešným referendom v histórii Slovenskej republiky, s účasťou len 16,13 percenta, čo ho robí neplatným.
Zneužívanie referenda pre politické ciele
Politológ Jozef Lenč konštatoval, že referendum, ak sa dostatočne nejakým spôsobom nevyužíva, sa stáva nástrojom pre záujmy konkrétnych politických strán a neoslovuje širšiu verejnosť. Upozornil, že zneužívanie referenda na stranícke záujmy oslabuje jeho dôveryhodnosť a schopnosť zasiahnuť do života bežných ľudí. Dodal, že výsledky referenda sú často priamo úmerné vzdelanosti a politickej situácii v krajine, ako aj efektívnosti samotnej kampane.
Podľa politológa Pavla Baboša nebola kampaň pre referendum spravovaná s dostatočnou intenzitou, najmä v porovnaní s národnými voľbami. Zároveň podotkol, že nedostatok podpory z iných opozičných strán mohol prispieť k nevysokej účasti. Pripomenul, že úspešné referendá v iných krajinách, ako je Poľsko, sú často spojené s celospoločenskými témami, ktoré priamo reagujú na potreby populácie.
Odcudzenie od politických tém
Kusá upozornila na pokles dôvery v Európsku úniu, pričom najčastejšou odpoveďou na otázku dôvery bola vzdialenosť tém EÚ od každodenných záujmov slovenských občanov. Tento pocit odcudzenia sa evidentne prejavil aj v kontexte referenda, kde otázky neboli formulované spôsobom, ktorý by oslovil širšiu verejnosť. Lenč doplnil, že hoci občania môžu byť aktívni v zbieraní podpisov pre referenda, záujem o otázky spojené s politickými agendami sa naďalej znižuje, ak ich nie je možné aplikovať na významné celospoločenské problémy.
Otázka skrátenia volebného obdobia, aj keď vynechaná, sa ukazuje byť kľúčovým aspektom, ktorý by mohol zvýšiť vlnu zaujímavosti a možnosti mobilizácie, čo by potenciálne prispelo k vyššej účasti a ústretovosti voličov. Pripomeňme, že ministrov dôležitých impulzov a zmeny v politickej kultúre, ktoré by mohli zabezpečiť, že referendá ako nástroj priamej demokracie budú využívané efektívnejšie a s väčším zohľadnením širokej verejnosti.
