Rebríček dôvery v inštitúcie poukazuje na zmeny v postavení vedcov a školstva
Podľa najnovších výsledkov prieskumu agentúry Focus, ktorý bol realizovaný pre DEKK Inštitút, došlo k významným zmenám v rebríčku dôvery občanov k inštitúciám. Kým v predchádzajúcom roku boli vedci a vedecké inštitúcie na vrchole dôvery, tento rok sa na čelo dostalo školstvo, ktoré získalo podporu 75,2 percenta opýtaných.
„Dôvera v inštitúcie je kľúčová, pretože odráža stabilitu krajiny. Ak občania neveria inštitúciám, môže to ovplyvniť nielen dodržiavanie pravidiel, ale aj celkovú stabilitu spoločnosti,“ tvrdí Nikola Richterová z DEKK Inštitútu. Jej názory sú podporené faktom, že dôvera je úzko spojená s vnímaním kompetentnosti vedúcich predstaviteľov inštitúcií, kvalitou služieb, ako aj transparentnosťou ich fungovania.
Richterová zároveň prízvukuje, že presvedčenie o kompetentnosti a transparentnosti inštitúcií je pre občanov zásadné. „Ľudia musia mať pocit, že na čele inštitúcií sú odborníci, ktorým skutočne záleží na ich dobre,“ dodáva Richterová, pričom poukazuje na dôležitosť férovosti a spravodlivých pravidiel pri interakciách s inštitúciami.
Školstvo na vrchole, vedci a samosprávy nezostávajú pozadu
Na popredných priečkach rebríčka sa umiestnilo aj viacero univerzít, vedeckých inštitúcií a samospráv. Richterová podotýka, že občania si čoraz viac uvedomujú odborné výsledky a aktivity, ktoré sú viditeľné v ich najbližšom okolí. Verí, že reformy v školstve, vrátane kurikulárnej reformy, mohli prispieť k zvýšeniu dôvery k tomuto sektoru. Napriek zlým medzinárodným výsledkom slovenských žiakov v testoch ako je PISA, je vnímanie hodnoty vzdelania stále na vzostupe.
Dôvera samospráv tiež vzrástla, čo je spojené so skutočnými výsledkami, ktoré obyvatelia môžu na miestnej úrovni vnímať. Richerová uvádza, že ľudia oveľa skôr vidia konkrétne riešenia lokálnych problémov a tieto úspechy zvyšujú celkovú dôveru v samosprávne inštitúcie. Oproti tomu, dôvera v politické strany a vládne inštitúcie sa opäť nachádza na chvoste rebríčka. Vláde dôveruje len necelých 36 percent opýtaných, zatiaľ čo samosprávam takmer 70 percent.
Politika ako zdroj nedôvery
Prieskum naznačuje, že politická kultúra na Slovensku sa čoraz viac vyznačuje konfliktami. Richterová tvrdí, že nízka dôvera v politické inštitúcie ukazuje, že súčasný model politického fungovania nedokáže naplniť očakávania voličov. „Keď politický predstaviteľ ide do médií, často sa stretáva s oponentmi, čo vytvára dojem konfliktu a manipuluje vnímaním verejnosti,“ dodáva.
Jednou z politických inštitúcií, ktorú stále dôveruje viac ako polovica respondentov, zostáva Úrad prezidenta SR. Prezidenta udržuje na vyššej dôveryhodnosti aj jeho nadstraníckosť, ktorá sa prejavuje v snahe spájať rôzne politické názory a prístupy. Z prieskumu je zrejmé, že fungovanie tohto úradu je vnímané ako pozitívne a stabilizujúce.
Dáta prieskumu boli získané na vzorke 1 200 respondentov starších ako 18 rokov v období od 2. októbra do 9. novembra 2025. Zber dát prebiehal prostredníctvom osobných rozhovorov, pričom respondenti poskytovali odpovede do elektronického dotazníka, čím sa zabezpečila presnosť a dôveryhodnosť výsledkov.
